blog preface

Tento rok ubehlo presne 10 rokov, odkedy som sa ráno vydal bicyklom na živnostenský úrad. Bol to pre mňa deň „D“. Chcem vám porozprávať, čo predchádzalo tejto ceste bicyklom, a tiež čo nasledovalo po nej. Kúpil som si po desiatich rokoch Mercedes?

Ako som sa dostal k tvorbe webov

Príbeh by sa mi zdal neúplný, keby som nespomenul začiatky a teda ako som sa dostal k tvorbe webov. Začalo to pradávno. Niekde na základnej škole som začal programovať hry a aby to vyzeralo „profesionálnejšie“, dal som si názov „bugisoft“ (na konci milénia zvykli firmy mať v názve soft, takže voľba bola jasná:D). Samozrejme, nemal som žiadne biznis úmysly, bola to len sranda.

Na strednej škole som sa programovaniu vôbec nevenoval, skôr sa mi zapáčil Photoshop a tvorba grafiky. Weby som z grafickej stránky bral ako dosť „nudné“. Aha moment prišiel, keď som uvidel graficky prepracované weby, pamätám si, že to boli návrhy od slovenského dizajnéra Musha. Povedal som si, že by som to predsa len skúsil, spojil by som programovanie a grafiku do niečoho interaktívneho.

Zo srandy som uverejnil online inzerát, že sa venujem tvorbe webov. Samozrejme, nikto sa neozval. Až po pol roku, keď som na to úplne zabudol, ozvala sa mi jedna zubárka, že by chcela urobiť web. Aj keď vtedy som ho urobil za smiešnu sumu, pre mňa to bol dovtedy nepoznaný pocit. Fakt mi dal niekto bez práce peniaze? Ja sa hrám a niekto je ochotný za to zaplatiť? Sedieť za PC, dizajnovať a programovať stránky som nebral ako prácu. V tej dobe som to hlavne porovnával s brigádou niekde na stavbe, kde sa pražím na slnku a nosím vrecia lepidla 🙂 Aj preto som weby vypracovával za nízku cenu s dostatočným dopytom, aj keď som mal zo začiatku nulové referencie.

Stránky som robil počas vysokej školy, hlavne cez letné prázdniny. Ku koncu školy som sa pohrával s myšlienkou pokračovať s tým ako s hlavnou zárobkovou činnosťou, ale nakoniec som išiel istejšou cestou zamestnania, tak ako aj spolužiaci.

Zamestnal som sa a od prvého mesiaca mi bolo jasné, že technológie o ktorých rozprávali na pohovore používajú len veľmi okrajovo. Pracovná náplň ma teda vôbec nenapĺňala. Pozerať 8 hodín do monitora bez väčších prestávok a hlavne každý jeden deň bolo priveľa. Zo začiatku som mával dokonca tiky v očiach. Život (aj keď obdobie po škole bolo krásne) bežal príliš stereotypne a rýchlo. Práca, domov, práca domov. Nasledujúce leto prvýkrát v živote ani neviem ako rýchlo ubehlo.

Cesta zo zamestnania na voľnú nohu

Ako sa dostať z „okov“ zamestnania na „slobodu“? Možností je viacero. Český freelancer Gamrot, venujúci sa osobnej produktivite, začínal popri zamestnaní. Dával ľuďom po práci kurzy osobnej produktivity za kávu. Stával o piatej, aby  pred prácou vymýšľal svoje lekcie. Keď to bolo neúnosné, išiel na voľnú nohu.

Ja som si zvolil inú cestu. Povedal som si, že si našetrím na jeden celý rok na voľnej nohe, aby som mal kľud a viac si to mohol užiť. Skúšal som predtým pracovať na vlastných projektoch po práci a bol to masaker. V zamestnaní som veľakrát rozmýšľal, čo všetko budem doma programovať, ale keď som prišiel z práce, nemal som absolútne žiadnu chuť si sadnúť znovu po ôsmych hodinách za počítač. Hlavne nie cez leto, keď von bol ešte krásny letný podvečer. Nebavilo ma v tej chvíli programovať, aj keď inokedy som to mal rád. Po niekoľkých mesiacoch som pochopil, že tadiaľ cesta nevedie!

Kľúčové je nastaviť si to tak, aby vás to bavilo. Načo byť po ôsmich hodinách po práci znovu za počítačom, ak vás to nebaví. Naopak predstava, že budem mať celý rok „voľno“ a smieť nerušene pracovať pre vlastných klientov, bola pre mňa hnacím motorom a dávala mi zmysel sedieť v práci, ktorá ma moc nebavila.

Bol som čerstvo po ukončení výšky, nemohol som uveriť, že keď prídem z práce domov, nemusím vôbec nič robiť. Hlavne počas vysokej školy som stále pracoval na nejakých zadaniach. Zabrali mi celý voľný čas (samozrejme, problém bol aj v efektivite, teraz ako freelancer viem, že neplatí rovnica – čím viac času úlohe venuješ, tým bude výsledok lepší). Po zamestnaní som si mohol užívať nevídaný voľný čas. Začal som čítať knihy. Medzi inými aj motivačné, ktoré moju túžbu na voľnú nohu ešte viac nakopli.

Rok v práci prešiel pomerne rýchlo. Mal som už našetrené toľko, koľko som potreboval, ale stále som nevedel urobiť ten finálny krok – dať výpoveď. Vravel som si, že tak skoro z práce by sa nemalo odchádzať, keď firma do mňa „investovala“ peniaze pri zaučení:) Našťastie o niekoľko týždňov prišiel email priamo „osudový“, kedy som sa musel do hodiny rozhodnúť a dal som výpoveď:)

Paradoxne som nedal výpoveď kvôli podnikaniu ale kvôli dobrovoľníctvu v Nepále, kde som sa už dávnejšie hlásil. Dobrovoľníčenie a ročné cestovanie po Ázii je kapitola sama o sebe – splnený sen – dlhodobejšie cestovanie, ktoré som túžil uskutočniť po škole, kým bol na to čas. Vyskúšal som si aj digitálne nomádstvo, ktoré sa v tom čase len rozbiehalo a mňa celkom vtedy oslovilo. Napr. doobeda som robil web v parku v Kuala Lumpur, pil som miestne super „kakao“ Milo a poobede som dobrovoľníčil na recepcii hostela.

V začiatkoch sa mi zapáčila myšlienka digitálneho nomádstva. Bavilo ma programovať weby v krásnych tropických parkoch Kuala Lumpur.

Po ročnej ceste, sme sa vrátili na Slovensko a hneď dva dni po príchode som mal pracovné stretnutie, ktoré som si dohadoval ešte z Kathmandu:) Ponuka na tvorbu webu mi prišla od klienta presne v správny čas, ako keby to niekto riadil zhora. To sa mi vo freelancingu stalo x-krát, že zákazka prišla v pravom momente. Práca teda bola našťastie od začiatku a paradoxne jej bolo až príliš veľa, tri mesiace po príchode som nemal mnoho času na oddych. 4.mája 2015 nastal deň „D“ a bicyklom som sa euforicky vydal na Živnostenský úrad:) Od tohto momentu si oficiálne počítam svoj čas na voľnej nohe. Ubehlo už 10 rokov.

Deň „D“ – cesta na bicykli na Živnostenský úrad. Rozkvitnutý máj mi vždy pripomenie toto obdobie.

Prečo som išiel na voľnu nohu?

Práca, ktorú som robil v zamestnaní bola príliš nudná, stereotypná, presne daná. Stála práca, stály plat – pomerne slušný na absolventa. Sen pre mnoho ľudí, v podstate aj pre mňa – preto som dlhé roky chodil do školy a absolvoval pomerne náročné štúdium. Tento sen som však dosiahol a okrem dobrého platu mi to nič iné nedávalo. Skôr bralo slobodu, čo som pociťoval, keď som sa pozeral z okna, kde bolo krásne slnečné počasie. Ísť von som však mohol len po štvrtej – piatej. V zime som na slnečné dni cez týždeň mohol zabudnúť. Tento spôsob života mi pripadal ako cesta po diaľnici. Komfortná cesta bez výmoľov, môžete alebo skôr musíte rýchlo uháňať. Prejdete krajinu, ani ste nemali možnosť ju vidieť. Výjazdy z diaľnice sú len cez víkend. Na konci diaľnice vás čaká slobodná destinácia, voľnosť, pláž pri mori s názvom dôchodok. V tom kempe pri mori však už máte šedivé vlasy.

Milujem bočné cesty, nemám rád diaľnice. Cesta je kľukatejšia, má kopec výmoľov, neviete čo vás tam stretne, ale uvidíte krajšie výhľady a môžete hocikde zabočiť.

Choose Life

Vyber si prácu v korporáte, kde ti dajú ovocie zadarmo,
ale zoberú ti čas, zdravie … a aj dušu.

Vyber si zlatú klietku.

Vyber si diaľnicu, ktorou komfortne prefrčíš a nakoniec zistíš,
že si konečne na dôchodku.

Vyber si ranné kolóny, vyčerpané tváre v MHD.

Vyber si život, ktorý prejde okolo teba cestou do práce.

Vyber si istoty, hypotéku na byt v Bratislave.
Tridsať rokov splácania,
a na konci aj tak nevieš, či tie panely stáli za to.

Vyber si spomienky na všetko čo ťa napĺňalo, ktoré sa rozplynuli ako para
pri rannej káve pred odchodom do práce.

Alebo … vyber si les.
Tmavý, neprehľadný, plný ticha aj spevu.
Každý krok je neistý,
každá odbočka môže skončiť v bahne,
alebo na slnečnej lúke.

Vyber si cestu,
ktorá nemá značky, ani mapu.
Kde si sám sebe kompasom.

Vyber si vietor, ktorý ťa raz zvalí na zem,
a inokedy odfúkne až na pláž.

Vyber si slobodu.
Slobodu písať svoj vlastný príbeh od A po Z.

Vyber si freelancing.

Nevýhody freelancingu

Ako prvé by som chcel upriamiť pozornosť na to, že je dobré vedieť prečo ste na voľnej nohe – aké sú vaše výhody, ale aj nevýhody vašej voľnej nohy. Dodá vám to istotu pri situáciách, keď vám niekto bude hovoriť o výhodách jeho zamestnania. Chce to čas a všetky pro a proti sa v priebehu rokov vykryštalizujú a vy zistíte, či to má pre vás význam alebo nie. S nevýhodami sa dá pracovať a môžete sa na ne pozrieť z iného uhla.

Pre mňa nevýhodou voľnej nohy je, že ako programátor zamestnanec by som v mnohých firmách zarobil oveľa viac, plus by som mal stabilný príjem každý mesiac. Dokonca aj vtedy, keď by som mal dovolenku. Na druhej strane by som však musel viacej hodín do týždňa pracovať. Hodinovú mzdu mám zrejme vyššiu ako vo väčšine programátorských zamestnaní. Nie som však platený cez dovolenku.

Za doterajších 10 rokov som však nemal problém s nestabilným príjmom. Kľúčové je zrejme mať stále finančný „vankúš“. Čiastku povedzme ročného príjmu. Viete, že aj keby ste rok nepracovali, uživíte sa. Samozrejme to je príklad, táto čiastka môže byť väčšia, dôležité je, aby vám dodala pocit istoty. Záložný finančný balíček vám dáva slobodu odmietnuť aj nevýhodnejšiu ponuku, do ktorej by ste museli ísť, keby ste boli vo finančnej tiesni. Naopak s finančným „vankúšom“ môžete v kľude počkať na ponuku, ktorá vám dáva zmysel a voľný čas použiť napr. na osobný marketing.

Na dovolenku si musíte zarobiť v čase, keď pracujete. Znie to možno náročne, ale nemusíte sa o to strachovať. Ja som si na konci roka jednoducho vydelil ročný príjem dvanástimi a hotovo. Mal som predstavu koľko som zarobil v priemere na mesiac. Pokiaľ vás táto čiastka neuspokojuje, máte finančný vankúš, takže môžete byť v kľude a rozmýšľať tak, aby ste mali buď viac práce alebo väčšiu hodinovku. Pokiaľ pracujete 40 hodín a viac za týždeň, určite by som šiel cestou vyššej hodinovej sadzby.

Výhody

Na freelancing ma ťahal skôr pocit – chtíč skúsiť niečo iné, voľnejšie, vstúpiť do tmavšieho lesa, kde nejdú všetci. Bola to skôr zmes pocitov, až rokmi keď som nad tým rozmýšľal som zistil, že ten základný atribút je, že milujem slobodu a som explorer. Mám rád napr. cestovanie – slobodu a rád objavujem nové miesta len tak zo zvedavosti, nemám žiadny zámer. Napr. keď sme cestovali v Južnej Amerike, prešiel som cez rieku a kráčal som dlho plážou, kde nebolo ani nohy, len tak, zo žiadnym cieľom, len som to chcel preskúmať. Tieto atribúty slobody a explorovania si napĺňam zrejme aj pri freelancingu.

Voľná noha ponúka v pracovnom svete jednu z najväčších slobôd. Môžete si zvoliť čo budete robiť a s kým. Je len na vás, aký projekt budete robiť. Môžete ho robiť sám alebo aj v tíme. Aj keď budete danú prácu vykonávať samy, môžete mať „kolegov“ – môžete chodiť do coworkingu alebo všeobecne do zdieľanej kancelárie. Moja obľúbená výhoda je práca odkiaľkoľvek. Využíval som to hlavne v začiatkoch. Zobral som bicykel, notebook a pracoval som z prírody. Teraz však už mám rád svoje vytvorené každodenné prostredie, kde mám stôl. Takto dokážem byť najefektívnejší, bez všetkých vzruchov. Stále však z času na čas vyjdem do kaviarne, kde viem robiť istý typ úloh a hlavne prestriedam stereotypné prostredie.

Zo začiatku som mal rád aj digitálne nomádstvo v zahraničí. Robil som napr. z parkov Kuala Lumpur, z Nového Sadu, Kyjeva a pod. Časom sa to však vykryštalizovalo tak, že pri cestovaní sa chcem sústrediť len na cestovanie, prácu vykonávam len v najnutnejšom režime (samozrejme ako freelancer urgentné veci pre klienta musíte riešiť, aj keď ste hocikde – našťastie to sa mi nedeje často).

Zhodnotenie 10-tich rokov

Pred desiatimi rokmi som si povedal, že vyskúšam freelancing. Nemal som v podstate žiadne očakávania. Keďže som mal nejaké úspory, vedel som, že rok vydržím a všetko ostatné bude bonus – úspech. Som teda vďačný, že som sa mohol dožiť 10-tich rokov. Byť na voľnej nohe je dobrodružstvo. Pre mňa momentálne najlepšia forma práce. Paradoxne za najväčší úspech nepovažujem najväčšieho alebo najznámejšieho klienta pre ktorého som pracoval, ale deň, keď som išiel na voľnú nohu.

Kúpil som si po desiatich rokoch na freelancingu Mercedes? Áno kúpil. Aj keď len 20-ročnú dodávku Mercedes Sprinter:) Freelancing mi však ku karavanu pribalil čas a spolu s rodinou sme mali dostatok priestoru na cestovanie – strávili sme 8 mesiacov mimo sezóny na juhu Európy. Na konci toho celého je teda pláž a pohoda? Nie, na konci stále nevieš, či toto je tvoj posledný deň v džungli menom freelancing. Nevieš či ťa zachvíľu niekto nezožerie, ale máš tú možnosť tomu predísť. Máš slobodu.

PS: Ak si freelancer, budem rád, ak sa pridáš do nášho zoznamu freelancerov smefreelanceri.sk, ktorý som urobil, aby sme sa lepšie spoznali.

Prosím ohodnoť článok, zaujíma ma tvoja odozva

4.3/5 - (6 votes)
Peter Bugáň

Venujem sa tvorbe webov nejaký ten piatok - vyše desať rokov. Svoje skúsenosti zdieľam aj s ostatnými na tomto blogu. Budem veľmi rád, keď ho budeš čítať pravidelne a ešte radšej, ak sa pridáš do mailing listu.

Pomáham klientom s tvorbou komplet celého webu. Milujem programovať aj vytvárať grafický návrh webu.

Viac o mne

Tvorbe webov sa venujem vyše 10 rokov. Na tejto profesii ma fascinuje, že spája dizajn a programovanie, moje dve veľké vášne. Prepínanie sa medzi umením a logikou ma napĺňa a práci dodáva potrebnú pestrosť.

Rád cestujem, a tak spoznávam život okolo seba a neprestávam sa čudovať, čo všetko vidím.

Kontakt

Ing. Peter Bugáň

Nemčianska cesta 120, 974 01 Banská Bystrica

+421 949 210 222
buganpeter@gmail.com