Koncom novembra 2022, ako už mnohí z vás zaregistrovali, sa pre širokú verejnosť spustil projekt OpenAI ChatGPT. Odvtedy nastal celkom ošiaľ.

Keď som otestoval túto aplikáciu/chatbota, bol som doslova ohúrený. Pamätám si, keď som chodil ešte na základnej škole na počítačový krúžok do centra voľného času (zhruba rok 2000). Na jednom z 286-tiek bol počítačový program, ktorý sa snažil odpovedať na položené otázky. Vedel odpovedať na jednoduché otázky tipu „Aké je tvoje meno?“ a pod. Pri trochu zložitejších otázkach resp. otázkach na ktoré nebol pripravený odpovedal len generickou odpoveďou tipu „Vedel by si mi to trochu upresniť?“

Odvtedy som sa s chatbotom nerozprával. Stretnutie po 20-tich rokoch bolo teda riadne transformatívne, nemohol som uveriť ako ten malý zasran vyrástol. Naučil sa množstvo jazykov a prečítal si stotisícky textov na internete, ktorým dokonca plus-mínus rozumie. Keď mi začal pred očami programovať, to už som sa ani nečudoval. Chlapec vyrástol.

Začal ošiaľ a na FB sa začali objavovať memečká a statusy ako ChatGPT nahradí programátorov. Vravel som si, že ChatGPT nemá šancu nás nahradiť, keďže zvláda len menšie časti kódu a aj to veľakrát s chybami. Veľmi som teda obavy neriešil, pripadali mi scestné.

Riadne ma však zneistilo, keď som počúval môj obľúbený podcast Na volné noze, kde sa Robert Vlach rozprával s Janom Romportlom. Päťhodinový rozhovor o budúcnosti AI a o budúcnosti povolaní, ktoré sa živia hlavou (angl. knowledge workers) – prekladatelia, copywriteri, programátori, spisovatelia a iní. Pasáž z rozhovoru o budúcnosti profesií začal prekladateľmi a copywritermi. Keďže ChatGPT je jazykový model, až tak ma neprekvapilo, že tieto povolania sú podľa Romportla ohrozené. Ale keď hneď za nimi boli spomenutí programátori s poznámkou, že oni sú na tom ešte horšie, bol som v rozpakoch. Dopočúval som celý skoro 5-hodinový rozhovor a bol som unesený, že doba sci-fi je údajne tu a teraz, resp. hneď pred dverami.

Čo ma najviac prekvapilo z rozhovoru bol fakt, že podľa Romportla, ktorý sa venuje AI roky, veľa ľudí, ktorí pracujú hlavou, príde o pár rokov o prácu. Myslím, že nespomenul počet rokov, ale z rozhovoru som cítil ako keby to malo prísť veľmi skoro. Doslova niektoré povolania by nemali existovať, ako napr. programátori.

Veľmi som nad tým rozmýšľal a pár hodín po rozhovore som bol zneistení z budúcnosti môjho povolania a takisto aj ostatných kreatívnych činností. Neviem si predstaviť dobu, kedy by sa „neoplatilo“ resp. bolo by neefektívne kreatívne tvoriť.

Po nejakom čase, keď som nad tým rozmýšľal som si povedal, že rozhovor má znaky až poplašnej správy – líčenie katastrofálnej budúcnosti, prevrat spoločnosti. Pripomínal mi správy od analytika Juraja Mesíka v marci 2020, keď vypukol Covid o tom ako pomaly desiatky percent ľudskej populácie vyhynie, že Čína zatvorila mestá, ale západ toto nemôže kvôli ekonomike urobiť a pod.

Stále som však nebol presvedčený, že rozhovor je „poplašnou správou“. Stále mu dodávalo kredit to, že ho spovedal Robert Vlach z môjho obľúbeného podcastu Na volné noze.

O tému som sa začal zaujímať a prešiel som si viacero podcastov a článkov, ktoré sa zaoberali AI. Všade preberali budúcnosť, smer kam to celé asi pôjde a aj otázku ako to ovplyvní našu prácu.

Ani v jednom z týchto zdrojov však nebolo cítiť taký katastrofický scenár. Skôr sa stotožňujem s názorom Kevina Kellyho, ktorého spovedal Tim Ferris. Voľný preklad jeho nosnej myšlienky: „Umelá inteligencia nahradí úlohy, ktoré vykonávame, nie prácu, ktorú robíme. Budeme teda vykonávať iné úlohy. Pracovná činnosť sa skladá z rôznych úloh a veľa týchto úloh bude robiť AI. V práci ako takej dôjde ku zmenám – bude sa skladať z iných úloh. Myslím si, že nikto, v žiadnej profesii, nestratí kvôli umelej inteligencii prácu. Nebudeme musieť robiť niektoré úlohy, ale práca ako taká neprestane existovať.“

Umelá inteligencia nahradí úlohy, ktoré vykonávame, nie prácu, ktorú robíme. Budeme teda vykonávať iné úlohy.
Kevin Kelly

Jazykové modely a všeobecná umelá inteligencia

Ak si dobre spomínam v rozhovere Romportl spomínal, že všeobecná umelá inteligencia (AGI) môže vzniknúť spojením napr. novej verzie ChatGPT-5 a toho, čo vytvára tím DeepMind. Myslím si, že jazykové modely preceňujeme, tak ako hovorí aj Tomáš Mikolov alebo Mária Bieliková. Nevieme čo vytvára DeepMind, a preto spojenie niečoho čo ešte neexistuje (ChatGPT-5) s niečim záhadným z dielne DeepMind je čistá špekulácia.

Mária Bieliková v relácii Chrobák v hlave: „Tie systémy umelej inteligencie ako ich tu máme teraz sú štatistické modely, čiže z pohľadu toho aké sú, tá emergencia alebo také to vynorenie sa nových vlastností, ja osobne, a to je moja intuícia, neočakávam. Neočakávam, že bude také zásadné, také ktoré by mohlo viesť k singularite.“ pozn. autora: Za bod singularity v robotike sa považuje možnosť, že by sa ľudské vedomie a ľudský mozog nahradil elektronickým systémom.

Limity ChatGPT-4 a všeobecne jaz. modelov

halucinovanie – tvrdenie neprávd, ktoré jaz.model predostrie ako fakty. Nevieme preto určiť, čo je pravda a čo nie. Jazykový model môže tvdiť očividné chyby ako 1 + 2 = 7, ale samozrejme aj menej zjavné, ukryté v texte.
práca s veľkým kontextom – jazykový model si vie pamätať obmedzený kontext. Preto napr. pri programovaní vie vytvoriť pár riadkov kódu, má však problém vytvoriť aplikáciu skladajúcu sa z niekoľkých tisícov riadkov kódu. Podobne je to aj pri písaní knihy, a teda s vytvorením príbehu na desiatky strán.

V ďalších častiach by som sa už venoval jednotlivým povolaniam, aby sme sa pozreli na konkrétne aspekty daného oboru. Budem písať hlavne o dizajnéroch a programátoroch, keďže týmto profesiám sa venujem.

Dizajnéri

V podcaste s Kevinom Kellym diskutovali rolu napr. logodizajnéra. Podľa Kellyho je momentálne AI v pozícii univerzálneho osobného stážistu. „Logá, ktoré vytvára AI majú kvalitu akú produkuje stážista. Jeho prácu by sme mali skontrolovať a upraviť. Mali by sme mať takýchto pomocníkov stážistov. Spolupracovať s nimi, aby nám prinášali rôzne námety, myšlienky. Dolaďovať, zlepšovať ich návrhy. Logodizajnéri by mali byť ako manažéri a riadiť týchto stážistov, upravovať ich prácu – nemali by teda klientom odovzdať prácu, ktorá nebude doladená.“

Chápem však, že toto je súčasný stav. Jan Romportl uvažoval zrejme tak, že teoreticky nová verzia Midjourney resp. podobných aplikácií bude vedieť tvoriť kvalitnejšie logá. Teda teoreticky to nebude stážista, ale seniornejší dizajnér. Myslím si však, že aj v tomto prípade lepšia kvalita loga vznikne, keď človek dizajnér, vygeneruje pomocou AI viac návrhov. Nimi sa inšpiruje/upraví ich – jednoducho AI použije ako seniornejších pomocníkov. Logo urobí namiesto napr. 10 hodín za 2 hodiny. Preto podľa mňa logodizajnéri ako takí, neprestanú existovať. Určite niektorí klienti, ktorí by v minulosti využili služby dizajnéra si vygenerujú logo AI generátorom, ale podľa mňa pôjde o klientov, ktorí majú obmedzený rozpočet. Teda začínajúcich jednotlivcov alebo firmy.

Podobný scenár zažili napr. prezentačné weby. Kedysi (zhruba 15 rokov dozadu) sa museli tieto weby najprv nadizajnovať a následne naprogramovať. Tvorba prezentačných webov trvala niekoľko týždňov. Teraz je možnosť cez Wix, Webnode, WordPress a množstvo ďalších nástrojov za pár minút naklikať web. Môže to urobiť bežný používateľ. Nemusí vedieť dizajnovať weby, ani programovať a nemusí byť ani copywriter, keď na texty použije ChatGPT.

Výsledný web, ktorý vznikne použitím spomínaných nástrojov niekomu stačí a niekomu nie. To či použijete nástroje na tvorbu webu alebo si dáte urobiť web na mieru, závisí hlavne na vašom rozpočte, resp. koľko ste ochotný do toho dať. Detailnejšie túto dilemu opisujem v mojom blogu.

Situácia s prezentačnými webmi, napriek tomu, že si ich používateľ vie vytvoriť aj sám pomerne jednoducho, je nasledovná. Časť ľudí si ich robí svojpomocne, časť (asi najväčšia) ich dá urobiť niekomu, kto sa na tvorbu webov špecializuje a on ich vytvorí vo Webflow, na šablóne vo WordPresse, Webnode a pod. A časť zákazníkov si ich stále dá vypracovať na mieru. Napr. ja stále väčšinu webov robím na mieru – hľadám si takých zákazníkov, ktorí preferujú takéto riešenie, pretože milujem tvorbu dizajnu a následné programovanie webu. Samozrejme aj ja rád použijem prípadnú AI vo svojom workflow, aby mi uľahčila prácu, ak mi to bude dávať zmysel.

Myslím si, že podobný scenár sa udeje vo všetkých odvetviach, ktoré pracujú hlavou – prekladateľstvo, copywriting, programovanie, spisovatelia, tvorba dizajnu a ďalšie. Budú klienti, ktorí si dané veci urobia sami a určite stále bude dostatok klientov, ktorí využijú služby freelancerov/firiem.

Umelci

Pristavil by som sa ešte pri umelcoch, ktorí tvoria umelecké diela ako napr. obrazy. Ako laik by som si dovolil tvrdiť, že obrazy, ktoré budú vytvorené človekom budú preferované. Závisí podľa mňa od človeka, ale myslím si, že k obrazu resp. k danému umelcovi máme istý vzťah, sledujeme jeho tvorbu, jeho umeleckú stopu v čase (čo btw. umelá inteligencia postráda) a teda má pre nás toto dielo istú vyššiu hodnotu. Áno, umelá inteligencia vie vytvoriť pekný obrázok, ale ja osobne by som si radšej doma zavesil niečo o čom môžem povedať, že toto je výpoveď nejakého človeka. Niektoré obrazy sú len napr. škvrna na plátne – nič teda veľkolepé, ale aspoň ako ja chápem umenie, je to o výpovedi a ceste daného umelca. Toto však hovorím ako laik, môj osobný názor.

30 miliónov obrázkov denne je generovných AI. Podľa mňa 95%, možno 98% má jedného diváka. Sú vytvárané len na to aby potešili tohto človeka. Je to niečo ako keď idete na prechádzku do prírody a pozeráte sa na krásnu prírodu.
Kevin Kelly

Programátori

To ako vidí Jan Romportl budúcnosť programátorov vyjadril nasledovne: „Sme možno pár jednotiek rokov od toho, že si kompletne aplikáciu s celým workflow napíšem na základe nejakého briefu v prirodzenom jazyku a ukážem, aby aplikácia vyzerala ako tamtá, ale s tým že má robiť miesto tohto toto. Ukážem teda príklady troch aplikácii a k tomu dám nejaký slovný brief a budem mať hotovú aplikáciu.“

Myslím si, že áno, takto môže vyzerať budúcnosť programovania, resp. tam niekde to zrejme bude smerovať. Ale zatiaľ je to len sladká budúcnosť. Momentálne to takto ani zďaleka nevyzerá. ChatGPT vie generovať niekoľko riadkový kód, nevie obsiahnuť kompexitu veľkej webovej aplikácie. To či to bude vedieť robiť vylepšená verzia ChatGPT alebo nejakého iného jazykového modelu je otázne vzhľadom na jeho limity, ktoré som spomínal. ChatGPT a iné podobné systémy sú štatistické jazykové modely. Dokážu si pamätať len obmedzený počet slov o čom sa zmienil napr. Tomáš Mikolov v podcaste. Nemyslím si preto, že ChatGPT v novej verzii sa dramaticky v tomto posunie, a teda, že bude schopný obsiahnuť komlexitu veľkých softwerových systémov.

Písanie aplikácií v prirodzenom jazyku mi príde ako logické smerovanie. Posunutie sa zase o úroveň vyššie, na vyššiu abstrakciu. V minulosti to bolo posunutie sa z jazykov ako je napr. jazyk C, kde sa musí napr. deklarovať pamäť pre pole prvkov na Javu alebo Javascript, kde je to už automatické. Zmena o ktorej teraz hovoríme však bude výraznejšia, potrvá však podľa mňa roky.

Moja intuícia mi hovorí, podľa toho ako rýchlo sa vyvýjajú nové technológie, že náznaky podobných scenárov začnú najskôr o 20-30 rokov. Bude trvať dlhý čas, kým sa tieto postupy otestujú a kým takýto scenár vytvárania aplikácii bude štandard. Hlavne si myslím, že bude treba vyriešiť odhaľovanie chýb, ktoré vzniknú v kóde, čo asi nebude triviálna záležitosť.

Podľa Romportla programátori sa nebudú hodiť na písanie spomínaných slovných briefov. Áno súhlasím, že asi nie pre všetkých to bude to pravé orechové. Podľa mňa stále bude nejaká práca aj pre programátorov, ktorí budú debugovat kód alebo písať kód pre špecifické aplikácie napr. v Javascripte. Tak ako aj teraz sa píše kód pre Assembler.

Veľká časť ľudí, ktorí teraz robia programátorov by zvládla napísať brief pre aplikáciu. Písanie v prirodzenom jazyku je len zručnosť, ktorá sa dá naučiť. Svojim spôsobom aj zdrojový kód je text aj keď samozrejme posunutý niekde inde, ale ako sa s nadsádzkou hovorí „Code is poetry“.

Myslím si, že programátori sú motivovaní písať briefy pre aplikácie, keďže milujú technické riešenia a majú znalosti ako aplikácie fungujú na rozdiel od napr. právnikov, ktorých preferuje Romportl. Preto by teoreticky mali napísať presnejší brief, zahrňujúci technické aspekty aplikácie. V každom prípade si myslím, že technický človek bude mať väčšiu motiváciu písať briefy pre aplikácie ako humanitne zameraný človek.

Romportlove tvrdenie (aj keď chápem, že je to len jeho osobný odhad), že za pár jednotiek rokov sa budú aplikácie vytvárať prirodzeným jazykom, môže zmiasť ľudí, ktorí sa rozhodujú, nad týmto povolaním. Hlavne teda súčasných stredoškolákov. Mám ísť študovať tento smer, keď po skončení školy zanikne a ešte k tomu ako programátor sa nehodím na písanie briefov? S trochou zveličenia môžem tvrdiť, že takéto nezdravé smerovanie môže mať táto Romportlova, podľa mňa poplašná správa.

Zhrnutie

Umelá inteligencia alebo v tomto prípade štatistické jazykové modely zmenia naše pracovné procesy, ovplyvnia jednotlivé úlohy, ktoré vykonávame. Podľa mňa však nie je namieste sa tejto technológie báť a šíriť prehnané správy, že veľa ľudí príde o celú náplň svojej práce, budú nezamestnaní a budú si musieť hľadať úplne iné povolanie.

Uberajme sa však cestou spoznávania týchto nových technológií. Pri svojich malých deťoch pozorujem ako sú doslova hladné po nových veciach, po učení. Samozrejme k novým technológiám treba pristupovať s rozvahou, ale podľa väčšiny vedcov štatistických jazykových modelov, ako ich poznáme dnes sa nemusíme obávať.

Skúmajme teda nový svet, ktorý nám dáva nové možnosti aj v našej každodennej práci. Zaveďme niektoré z AI nástrojov do nášho workflow!

Zaujíma ma tvoj názor na túto tému, budem veľmi rád, ak ho budeš zdieľať aj s ostatnými v komentoch.

Ak sa ti článok páčil poteším sa, ak sa pridáš do môjho newslettera. V najbližšej dobe sa budem snažiť viac písať – možno raz za dva mesiace, takže neboj sa, nebudem ťa spamovať:)